A tiež s tým, že ak by Anna stratu peňazí odhalila, Jakub ju mal podľa nich prinútiť mlčať.
Keď Daniela Némethová pochopila, že zapierať už nemá význam, zmenila prístup tak rýchlo, akoby prehodila vypínač. Do tváre jej vystúpili červené fľaky, prudko sa zdvihla z pohovky a namiesto obhajoby prešla rovno do útoku.
— No a čo?! — vykríkla prenikavo. — Áno, chceli sme si ich vziať! A čo, vám by to až tak chýbalo? Veď jej tam na účte leží tridsaťtisíc len tak, aby si mohla polievať tie svoje kríčky! A tvojho brata naháňajú vymáhači! Vrátili by sme to! Neskôr! Po častiach! Vy si tu žijete ako páni, chodíte po reštauráciách, a my obraciame každé euro! Ty si mal pomoc ponúknuť sám!
— Nikto z nás nemá povinnosť platiť cudzie chyby, — povedal Jakub ticho, ale v jeho hlase bolo toľko váhy, že Daniela na okamih stratila reč. — Anna tie peniaze zarobila vlastnými rukami. Vy ste sa ich chystali ukradnúť. A krádež sa snažíte prezliecť za pomoc rodine. Mama, týmto ste klesli na úplné dno.
— Ty si nás vymenil za tú kvetináčovú paničku! — zajačal Roman Bíró, ktorému za matkiným chrbtom narástla odvaha. — Si pod papučou! Žena dnes je a zajtra byť nemusí, ale matku máš len jednu!
— Von, — Jakub urobil krok k pohovke a ukázal smerom ku dverám. V očiach mal takú ľadovú rozhodnosť, že Roman okamžite stíchol a začal sa bokom posúvať k chodbe. — Nech vás už v tomto byte nikdy nevidím. Nikdy. A neopovážte sa volať Anne ani za ňou chodiť do práce. Ak sa dozviem, že ste sa k nej čo i len pokúsili priblížiť, zavolám políciu sám. A porozprávam im o vašom skvelom pláne.
Daniela si ešte skúsila dramaticky pritlačiť ruku na hruď a zahrať blížiace sa mdloby, no Jakub sa ani nepohol. Keď pochopila, že predstavenie sa skončilo a publikum už netlieska, schmatla kabelku, na koláč úplne zabudla a vybehla do predsiene. O chvíľu nato sa vchodové dvere zabuchli tak silno, až sa v byte zachvel vzduch. Zostal po nich iba ťažký pach lacného parfumu.
Jakub sa zrútil späť na pohovku a zakryl si tvár dlaňami. Anna Králiková k nemu potichu pristúpila, sadla si vedľa neho a pevne ho objala okolo pliec.
— Prepáč mi, Anička, — prehovoril tlmene, ruky si stále nespúšťal z tváre. — Vedel som, že sú sebeckí, ale netušil som, že zájdu až k takej podlosti. Strašne sa za nich hanbím.
— Ty sa nemáš za čo hanbiť, — odpovedala mäkko a hladila ho po chrbte. — Postavil si sa za mňa. Ochranil si ma. To je pre mňa najdôležitejšie. A všetko ostatné nejako zvládneme.
Prešlo päť mesiacov.
Zima ustúpila teplej jari. Projekt zelene pre coworkingové centrum odovzdali presne v dohodnutom termíne a klienti z neho boli nadšení. Anne ponúkli ďalšie dve veľké zákazky a ona už začala uvažovať o rozšírení tímu. Jej štúdio fytodizajnu rástlo a darilo sa mu lepšie než kedykoľvek predtým.
V dome, ktorý zdieľala s Jakubom, sa usadil pokoj, aký tam dovtedy nepoznali. Žiadne neohlásené návštevy, žiadne výčitky kvôli výdavkom, žiadne predstierané zdravotné krízy. Jakub definitívne prestrihol finančnú pupočnú šnúru.
Občas sa k nim cez spoločných známych doniesli útržky noviniek. Keď Roman pochopil, že ho nikto zachraňovať nebude, musel predať svoj drahý herný počítač, odísť z prenajatého bytu naspäť k matke a zamestnať sa ako skladník v logistickom sklade, aby mohol splácať dlhy vymáhačom. Ukázalo sa, že fyzická práca vie človeku poriadne vyvetrať hlavu, a na kryptomeny mu zrazu nezostával čas ani chuť. Daniela sa ešte niekoľkokrát pokúsila volať Jakubovi do práce a rozprávať mu uplakané príbehy o tom, ako ťažko sa im žije. Jakub však odpovedal stručne, vecne a len čo reč skĺzla k peniazom, hovor ukončil. Bez prístupu k peňaženke staršieho syna stratili jej manipulácie silu.
Anna sedela v kuchyni zaliatej ranným jarným slnkom a pomaly pila kávu. Vedľa šálky ležal jej telefón, na ktorého displeji pribúdali správy od dodávateľov. Pri pohľade naň sa usmiala. Heslo k nemu stále poznala iba ona. No oveľa dôležitejšie bolo niečo iné: teraz už s istotou vedela, že hranice jej života stráži človek, ktorý nepotrebuje žiadne heslá, aby jej bezvýhradne dôveroval a stál pri nej proti všetkým ťažkostiam, ktoré im osud ešte postaví do cesty.
