Muž, ktorý nedokáže podržať vlastnú ženu uprostred svorky svojich príbuzných, prestáva byť človekom, o ktorého sa dá oprieť.
Krátko pred svokriným jubileom za mnou Štefan prišiel, zastal oproti mne a bez uhýbania pohľadom povedal:
— Došlo mi, že som to celé iba zhoršil. Problém nie je v tom, že si precitlivená. Pavol je drzý a ja som od teba chcel, aby si to znášala, lebo mne to tak vyhovovalo. Na oslave ho zastavím ja. Hneď pri prvej poznámke.
— Dobre, — prikývla som. — Dávam tomu jednu šancu. Ale pamätaj: uraziť sa na pravdu je daň za mizernú výchovu. Ak budeš opäť mlčať, odídem sama. A potom sa už nebudeme rozprávať o Pavlovi, ale o nás dvoch.
Oslava sa rozbehla dôstojne a navonok pokojne. Pavol sa držal v norme až do hlavného jedla. Potom však jeho skutočná povaha opäť prerazila na povrch.
Keď zbadal, že Nina odmieta druhý kúsok torty, spokojne sa rozrehotal:
— Správne, Ninuška, nežer! Veď zadok už máš ako sedačku. Na takú nezávislú loď ti žiadny normálny chlap neskočí!
V tej chvíli Štefan ani len nepozrel mojím smerom. Len tvrdo položil pohár na stôl.
— Zavri ústa, Pavol. Toto nie je vtipné. Prestaň ponižovať vlastnú sestru.
Pri stole nastalo také ticho, akoby niekto vytrhol kábel zo zásuvky.
Pavol naňho vyvalil oči, akoby ho niekto šľahol mokrou handrou po tvári.
— Čo ti preskočilo, brat? — precedil pomedzi zuby. — Táto nová striga ťa už úplne dostala pod papuču? Prišla sem ako kráľovná a všetkých štve proti mne! Eva, Nina, povedzte mu niečo! Veď takto sme vždy žartovali!
Obrátil sa k ženám, istý si tým, že dostane obvyklú podporu. Lenže tentoraz sa stalo niečo, s čím nerátal: jeho zvyčajný zbor pritakávačiek sa rozpadol.
— Nikdy to nebol žart, Pavol, — ozvala sa Nina ticho, no pevne. — Vždy to bola len obyčajná bezohľadnosť.
Eva sklopila zrak a doplnila:
— Smiala som sa len preto, aby si doma nekričal, že sme hlúpe a nerozumieme humoru.
Keď Pavol prišiel o svoje malé publikum, vybuchol. Krvou podliate oči obrátil na mňa, pripravený vyliať zo seba všetku nahromadenú žlč.
— A ty si kto?! Stará rozvedená ženská, ktorá sa votrela do cudzej rodiny a teraz tu bude zavádzať svoje poriadky!
Nepohla som sa ani o milimeter.
Pozerala som naňho s úprimným, takmer skúmavým záujmom, s akým sa človek díva na čudný exponát, ktorý práve ukázal celú svoju biedu.
