Uplynulo päť rokov od chvíle, keď Radomír Baláž a jeho deväťročná dcéra Natália Ivankoová zmizli bez stopy, a horské masívy pôsobili, akoby si ich navždy ponechali vo svojom chladnom objatí. Prípad v roku 2020 zaplnil titulné strany, pretože to, čo malo byť krátkym a nenáročným výletom po francúzskych Pyrenejach, sa náhle skončilo zlovestným mlčaním.
Ako plynuli mesiace bez jediného nálezu, bez svedkov a bez akéhokoľvek hmatateľného dôkazu, oficiálne pátranie bolo potichu ukončené. Príbuzní sa ešte dlho držali krehkej nádeje, že Radomír sa možno rozhodol zmiznúť úmyselne a začať nový život niekde ďaleko od známeho sveta. Iní však medzi sebou potichu vyslovovali pravdepodobnejšiu domnienku: nepozorovaný pád z neprístupnej hrany skalného masívu, kde nemá šancu prežiť ani skúsený horolezec.
Roky sa nič nemenilo. Až do konca augusta, keď katalánsky pár prechádzal málo navštevovaný chodník neďaleko Rolandovej pukliny a v jednotvárnej šedi skál si všimol detail, ktorý tam nepatril. Muž sa zohol, namieril svetlo z mobilu do úzkej štrbiny v kameni a v okamihu strnul.
„…To je batoh,“ vyslovil ticho a sotva sa ho dotkol.
Jeho partnerka zotrela prach z vyblednutej menovky. V tej sekunde, keď prečítala meno, obom sa stiahol žalúdok.
– Radomír Baláž.
Objav vyvolal okamžitú reakciu. Zábery putovali k žandárom a už o niekoľko hodín pristál na mieste vrtuľník so špecializovaným záchranným tímom. Kapitán Kazimír Vaškovič, ktorý sa na pátraní po Radomírovi a Natálii podieľal už pred piatimi rokmi, otvoril batoh v ochranných rukaviciach.
Vo vnútri ležala preliačená fľaša na vodu, zvyšky jedla, pokrčená mapa… a predmet, ktorý mu okamžite ochladil dych: Natáliin modrý zápisník, známy celej krajine z pôvodného vyšetrovania.
Mediálny rozruch vzbĺkol nanovo, novinári zaplnili prístupové cesty a rodina sa po rokoch ticha znovu ocitla v centre pozornosti, netušiac, že samotná hora ešte stále skrýva odpovede, ktoré nebude chcieť vydať bez odporu.